Stála vysoká divá poľana

Od rozpadu socialistického bloku nastal rozkvet neo-liberalizmu a neokolonializmu v takom rozmachu, že ohrozuje suverenitu štátov, ich sociálne systémy a dáva celé  spoločnosti do područia svetového kapitálu. Príkladom toho je dnes Grécko kde MMF diktuje finančnú a sociálnu politiku štátu a Grécka vláda je len vykonávateľom príkazov a inštrukcií veriteľov. Metódy, akými sa pre storočím zotročovali štáty Afriky, Južnej Ameriky a Ázie sa dnes nadnárodný kapitál pokúša implikovať i v Europe, ale hlavne v bývalých krajinách socialistického bloku, kde je dostatok politikov ochotných podriadiť sa a slúžiť nadnárodnému kapitálu , ktorý ich za odmenu dosadí a udrží na vplyvných , dobre platených miestach v národných a v európskom parlamente. Len tak sa dá vysvetliť prečo všetky slovenské parlamentné strany okrem ĽSNS súhlasia zo zmluvou TTIP, hoci podľa dostupných informácii ratifikácia tejto zmluvy slovenským parlamentom bude mať katastrofálne následky  pre našu vlasť.

 Jadrom zmluvy TTIP (Transatlantic Trade and Invetment Partnership)  je totiž   systém riešenia sporov medzi štátom a investorom, ISDS, (Investor – State Dispute Settlement ), ktorý je v podstate nástrojom na podmanenie si národných vlád  nadnárodným kapitálom*. ISDS je arbitrážny súd ktorý má riešiť spory medzi investormi a štátmi  o zmarený zisk alebo obmedzovanie investícii. Pri týchto sporoch má rozhodovať trojica sudcov z finančného prostredia tzv. renomovaní (t.j. extrémne bohatí) právnici, z ktorých jedného si vyberie investor, druhého štát a tretieho („nezávislého“) vyberú obe strany spolu.  Je zrejmé, že štát, či už z právnych alebo morálnych dôvodov, nikdy nemôže tak „motivovať“  tretieho sudcu ako investor z prakticky neobmedzenými finančnými prostriedkami. Skúsme sa pozrieť do budúcnosti, čo môže Slovensko očakávať v prípade ratifikovania TTIP zmluvy. Už dnes pre údajne zmarenú investíciu s ťažbou mastenca v Gemerskej Polome žiadajú firmy Eurogas a Belmont cez arbitráž 3 miliardy eur odškodné za zmarený zisk. Mesto Martin čelí žalobe 3 mil. eur za zmarený zisk pri plánovanej investícii lyžiarskeho centra, hoci investor ešte nepohol kúskom  zeme. Dá sa s istotou očakávať, že po prijatí TTIP slovenskou vládou budú kanadské a americké spoločnosti žalovať Slovenskú republiku za zmarený zisk pri ťažbe zlata kyanidom  v Podpoľaní a ťažbe uránu na východnom Slovensku. A tak sa môže stať, že Slovensko bude postavené pred dilemu „ alebo povolí ťažbu zlata kyanidom v Podpoľaní  alebo zaplatí „investorom“ zmarený zisk niekoľko desiatok miliárd eur. Táto suma vôbec nie je nerealistická, keďže investori hľadajú zlato na Slovensku už niekoľko rokov a to si dajú dobre zaplatiť. Ak prijme Slovensko prvú alternatívu a nechá zničiť náš národný symbol Poľanu kyanidovým jazerom a odpovedajúcou devastáciou, tak bude treba prepísať Sládkovičovho Detvana v štýle

 „Stála vysoká, divá Poľana,.

dnes už hora zdevastovaná, kyanidom zamorená“

TTIP zmluva, ktorú v západnej Európe odmieta drvivá väčšina ľudí (V Hannoveri 23. 4. demonštrovalo 90 000 ľudí proti TTIP  i keď  média to zredukovali na 35 000) nie je ničím iným ako uplatnením práva kapitálu nad  právo štátu a reprezentuje novú formu rabovania štátnych rozpočtov a národného bohatstva štátov pomocou investorských žalôb.  Naši politici, ktorí z akýchkoľvek dôvodov budú hlasovať za prijatie TTIP, by mali niesť hmotnú zodpovednosť za všetky straty štátu ktoré vzniknú v dôsledku tejto zmluvy. Ako Branislav Fábry hovorí , neznalosť práva neospravedlňuje.*

*https://brankof.blog.pravda.sk/2014/11/04/ttip-neznalost-prava-neospravedlnuje/ .